Čo je kyselina listová?

Kyselina listová, známa aj ako vitamín B9, je vo vode rozpustný vitamín zo skupiny B, ktorý zohráva rozhodujúcu úlohu pri delení buniek, syntéze DNA, tvorbe krvi a raste tkanív. Jej prirodzená forma – ktorá sa nachádza v potravinách – sa nazýva folát, zatiaľ čo kyselina listová je syntetická, mimoriadne stabilná forma používaná v doplnkoch výživy a obohatených potravinách.

Názov pochádza z latinského slova folium (list), pretože folát bol prvýkrát objavený v zelenej listovej zelenine. Dobrými prírodnými zdrojmi sú špenát, brokolica, kel, špargľa, strukoviny, pomaranče, celozrnné výrobky a pečeň.

Kyselina listová je nevyhnutná pre rast, tvorbu nových buniek a vývoj nervového systému – najmä počas tehotenstva, pretože podporuje tvorbu neurálnej trubice nenarodeného dieťaťa. Jej nedostatok môže mať závažné následky, preto patrí kyselina listová medzi najdôležitejšie vitamíny.

Ako pôsobí kyselina listová?

Po vstrebaní sa kyselina listová premieňa na aktívnu formu tetrahydrofolát (THF), ktorá sa ako koenzým podieľa na mnohých životne dôležitých procesoch.

Delenie buniek a syntéza DNA:
Folát je potrebný na tvorbu nukleových kyselín (DNA a RNA) – teda genetických stavebných prvkov každej bunky. Bez dostatku kyseliny listovej telo nedokáže tvoriť nové bunky, čo je obzvlášť dôležité v období rýchleho rastu – napríklad počas tehotenstva, v detstve alebo pri regenerácii tkanív.

Tvorba krvi:
Kyselina listová je spolu s vitamínom B12 rozhodujúca pre dozrievanie červených krviniek. Jej nedostatok vedie k takzvanej megaloblastovej anémii, pri ktorej vznikajú veľké, nefunkčné krvinky, ktoré spôsobujú únavu, bledosť a problémy so sústredením.

Ochrana nervového systému a odbúravanie homocysteínu:
Kyselina listová spolu s vitamínmi B6 a B12 znižuje hladinu aminokyseliny homocysteín, ktorá v nadmernom množstve poškodzuje steny ciev a podporuje vznik srdcovo-cievnych ochorení. Takto nepriamo prispieva k zdraviu srdca a pružnosti ciev.

Tehotenstvo a vývoj:
Dostatočný príjem kyseliny listovej je počas tehotenstva rozhodujúci pre vývoj embrya. Znižuje riziko závažných vývojových chýb, ako sú defekty neurálnej trubice (napr. spina bifida), až o 70 %. Preto sa ženám, ktoré plánujú otehotnieť, odporúča užívať 400 µg kyseliny listovej denne už pred počatím.

Pokožka, vlasy a tkanivá:
Keďže kyselina listová podporuje delenie buniek a regeneráciu, priaznivo pôsobí aj na obnovu pokožky, rast vlasov a hojenie rán.

Výhody kyseliny listovej

  • Podporuje delenie buniek a rast nových buniek

  • Podporuje syntézu DNA a RNA

  • Podporuje tvorbu červených krviniek a predchádza anémii

  • Chráni srdce a cievy prostredníctvom regulácie homocysteínu

  • Je nevyhnutná pre zdravé tehotenstvo a vývoj nervovej sústavy plodu

  • Podporuje regeneráciu pokožky, vlasov a tkanív

  • Podporuje duševnú výkonnosť a koncentráciu

Možné vedľajšie účinky a interakcie

Kyselina listová je vo všeobecnosti veľmi dobre znášaná. Keďže je rozpustná vo vode, jej nadbytočné množstvo sa vylučuje močom. Vo veľmi vysokých dávkach (nad 1000 µg denne) však môže kyselina listová maskovať nedostatok vitamínu B12, pretože upraví anémiu, no nezabráni neurologickému poškodeniu. Preto sa pri vyšších dávkach odporúča užívať ju v kombinácii s vitamínom B12.

Nedostatok kyseliny listovej môže byť spôsobený nevyváženou stravou, alkoholom, stresom, niektorými liekmi (napr. antikoncepčnými tabletkami, metotrexátom, antiepileptikami) alebo zvýšenou mierou delenia buniek.

Záver

Kyselina listová je životne dôležitý vitamín pre rast, tvorbu krvi a zdravie buniek. Zabezpečuje bezproblémové delenie buniek, chráni kardiovaskulárny systém a je nevyhnutná pre zdravé tehotenstvo. Keďže jej v mnohých moderných spôsoboch stravovania často býva nedostatok, z cielenej suplementácie kyseliny listovej profitujú najmä ženy v plodnom veku, starší ľudia a osoby vystavené zvýšenej miere stresu – ideálne v kombinácii s vitamínmi B12 a B6 na komplexné pôsobenie na bunky, krv a nervy.

Zdroje

  1. Bailey LB, Gregory JF. (1999): Metabolizmus folátu a jeho potreba. J Nutr, 129(4), 779–782.

  2. Lucock M. (2000): Kyselina listová: nutričná biochémia, molekulárna biológia a úloha v procesoch ochorení. Mol Genet Metab, 71(1–2), 121–138.

  3. Blom HJ, Shaw GM, den Heijer M, Finnell RH. (2006): Poruchy neurálnej trubice a folát: prípad ešte zďaleka nie je uzavretý. Nat Rev Neurosci, 7(9), 724–731.

  4. Selhub J. (2002): Folát, vitamín B12 a vitamín B6 a metabolizmus jednouhlíkových zlúčenín. J Nutr Health Aging, 6(1), 39–42.